Milén, Petr: Geometrie v dějinách náboženství

Medziknihami.sk | 6. 8. 2015 | Ján Blažovský

Viaceré teórie o vzniku usporiadania spoločnosti hovoria, že v jej jadre sa nachádza vzťah k posvätnému, k niečomu, čo významne presahuje každodennú realitu. Obojsmerný vzťah medzi posvätným a každodenným sa prejavuje vo viacerých oblastiach, veľmi viditeľný ale bol vždy v geometrii a jej vizuálnych prejavoch: v architektúre, sochárstve, vo výtvarnom umení.
Kniha Geometrie v dějinách náboženství s podtitulom Úvahy o racionalitě a zodpovědnosti sa venuje do hĺbky práve vzájomným odrazom a ovplyvňovaním náboženského myslenia geometriou a naopak.

Petra Miléna poznáme už ako autora knihy Cesta do budověku (Prostor 2002). Rovnako ako táto kniha, ani Geometrie v dějinách náboženství nie je odbornou publikáciou mapujúcou výskumy iných autorov, hoci Milén čerpá z rozmanitých filozofických, teologických i sociologických zdrojov. Sú to skôr eseje alebo fenomenologické úvahy o priestore a jeho pôsobení na myslenie ľudí v historicky dávnych časoch. Myslenie v špecifickej podobe mýtu, démonologie sa – podľa Miléna – transformovalo do náboženstva prostredníctvom rozširujúcej sa vzdelanosti a zodpovednosti v náboženstve. Predmetom autorových úvah sa stali prvé civilizácie, v ich myslení nachádza kľúč k pochopeniu duchovných koreňov Európy.

„Dějiny náboženství tudíž začaly až ve chvíli, kdy náboženství spojovalo tajemné, mytické, orgiastické a démonické se sférou odpovědnosti, která se v jejich průběhu neustále rozšiřovala a stále více pronikala do každodenního života.“

V piatich častiach knihy Milén postupne rozvíja civilizačnú úvahu, presúva sa k matematike ako vynálezu racionality, zaoberá sa geometriou v priestorovom umení, profánnym a posvätným priestorom, skúma proces zmeny od cyklického k lineárnemu priestoru a končí zamyslením nad zápasom o posvätné. Na záver v nej nájdeme aj polemický príspevok teologičky Denisy Červenkovej. Čitatelia takto získajú komplexnejší pohľad na danú tému. Vo viacerých častiach knihy sú presahy ponad čas z archaickej doby až do súčasnosti, najmä vtedy, keď autor uvažuje o zmysle civilizačných procesov smerujúcich k potenciálnemu zničeniu života. Ak pri zrode dejín stála zodpovednosť, tak ich katastrofické ukončenie spôsobí nezodpovednosť.

„Tento rozklad mytického myšlení, ústup magie či věštění a pozdější proměna démonie v zodpovědné náboženství byly způsobeny paradoxní tenzí mezi imaginativním, z určitého hlediska poeticko-fantastickým myšlením a reformou ,rozumu´, jeho úkolem bude nikoli svět boží, nýbrž lidský ráj“.

Aby sa staroveké civilizácie mohli uberať cestou geometrie, matematiky a racionality spojenej so zodpovednosťou, museli vyriešiť napätie medzi mýtmi a prísnejšou organizáciou každodenného života. Procesy trvajúce dlhé časové obdobia vyústili v abstraktnej podobe do vedy a v praktickej podobe až do monumentálnych stavieb ako pyramídy, pamätníky, chrámy, pilierové siene, katedrály a ďalšie. Medzikultúrna komunikácia navyše spôsobila prenos ideí a typickým príkladom je kresťanstvo, ktoré sa vo viacerých svojich prvkoch (zmŕtvychvstanie, posledný súd, monoteizmus a iné) inšpirovalo v starovekom Egypte.

Petr Milén v knihe ďakuje Tomášovi Halíkovi za inšpirujúce rozhovory a my zase môžeme byť vďační Petrovi Milénovi za eseje o duchovných prvopočiatkoch Európy. Myslenie vo svojej rozmanitosti nepozná hranice a pre viacerých čitateľov bude kniha objavná. Určite obohatí aj náhľad na architektúru, napríklad kresťanskú, ktorou sme v stredoeurópskom priestore obklopení. Z pohľadu dnešného človeka totiž Milén v knihe odpovedá na otázky, čim sa naša civilizácia zásadne odlišuje od tých predchádzajúcich, a vystríha pred chybami, ktoré by sa mohli skončiť katastrofou.